Rovno na obsah Rovno na menu
Menu
Obec Kostolná - Záriečie
ObecKostolná - Záriečie

Pamiatky v obci

Rímsko-katolícky kostol

 

kostolV centre obce je postavený rímsko-katolícky kostol, Národná kultúrna pamiatka, vyhlásená v roku 1963. Je obklopený cintorínom – miestom večného odpočinku tunajších občanov. Kostol má obdĺžnikový pôdorys s  polkruhovým záverom. Je to jednoloďová, jednovežová stavba. V súčasnosti je to filiálny kostol patriaci do farnosti Drietoma. Kostol v barokovom slohu bol postavený v rokoch 1735-1736 nitrianskym biskupom Ladislavom V. Adamom Erdödim, ktorého znak nad vchodom do kostola je dobre viditeľný. Už pred ním sa tu spomína kostol z roku 1577. Vizitácie z roku 1675, 1697 a ďalšie tu uvádzajú kostol zasvätený sv. Andrejovi a Beňadikovi, mučeníkovi. Nitrianski biskupi František Xaver Fuchs (1787-1804), Jozef Kluch (1808-1826), Augustín Rosskoványi (1859-1892) boli neskoršom období štedrými podporovateľmi tohto chrámu.

V roku 1864 kostol, škola i obec vyhoreli. Pri opisovaní histórie kostola nemožno obísť spomienku na tunajšieho učiteľa Štefana Markoviča, ktorý na tunajšej škole pôsobil v rokoch 1902 – 1924. Štefan Markovič sa vyžíval v maľovaní obrazov. Do kostola namaľoval krásny obraz Krista Pána na kríži, ktorým je zahalený oltárny obraz počas pôstu. Vraj ho dokončil tesne pred svojou smrťou v roku 1924. Vymaľoval aj prednú oltárnu kostolnú loď a zhotovil aj Boží hrob. Počas druhej svetovej vojny, v čase od 10. do 28. apríla 1945, si ustupujúce nemecké vojsko z veže kostola spravilo pozorovateľňu. V dôsledku toho sa kostol stal terčom oslobodzovacích vojsk. Kostol bol po zásahu niekoľkými granátmi značne poškodený. Organ dostal plný delostrelecký zásah a bol úplne zničený. Škody takto spôsobené boli vyčíslené na pol milióna vtedajších korún. Statoční občania sa však postarali o opravu. Takmer po dvanástich mesiacoch, 9. júna 1946, bol kostol po obnove znova vysvätený a odovzdaný do užívania na cirkevné obrady. Náklady na opravu si vyžiadali 320 tisíc vtedajších korún. Na jeho opravu prispeli milodarmi nielen tunajší občania, ale aj veriaci z celého Slovenska. V júli 1983 bola prevedená výmena nosnej konštrukcie zvonov a zvonenie bolo upravené na elektrický pohon. Kostol bol opravovaný i v roku 2001.

Biskupský kaštiel

kastielNitriansky biskup Juraj II. Selepčéni-Pohronec (1595-1685) viedol Nitrianske biskupstvo od roku 1648, kedy sa stal diecéznym biskupom a županom Nitrianskej stolice, až do roku 1666 kedy bol vymenovaný za ostrihomského arcibiskupa (vtedy so sídlom v Trnave). Ako nitriansky biskup riadil nielen opravu Turkami zničeného sídla v Nitre, ale snažil sa aj o konsolidáciu pomerov v diecéze a finančne podporoval stavby kostolov, škôl a sirotincov. Biskupský kaštiel bol jednou zo stavieb, ktorú v roku 1655 inicioval. Os budovy neskorobarokového kaštiela nebola projektovaná priamo, ale pôvodne išlo o dvojkrídlovú budovu s dolnou chodbou otvorenou do dvora arkádami. Čelná časť sa dotýkala verejnej cesty, zadná smerovala do záhrady. Celá stavba bola prispôsobená účelu, aby slúžila ako letné sídlo biskupa. To znamená, že väčšina miestností bola obrátená na sever, len niektoré v krídlach budovy, smerovali na iné strany.

V prvej polovici 19. storočia za nitrianskeho biskupa Jozefa Vuruma (1763-1838), ktorý bol v tomto úrade v rokoch 1827-1838, bolo pristavané nové klasicistické krídlo a celú budovu adaptovali. Jednoposchodová budova dostala empírovú fasádu. Na poschodí na východnej strane budovy bola zriadená veranda s výhľadom na Trenčín, na prízemí zasa koniareň. Sídlo bolo zriadené tak, aby tu nitrianski biskupi mali výborné podmienky na oddych. Niektorí z nich, napríklad František Xaver Fuchs (1787-1804), sa tu zdržiavali pomerne často a dlhšiu dobu. Kaštiel mal preto aj súkromnú biskupskú kaplnku (oratorium privatum). Posledným biskupom, ktorý chodil do Kostolnej, bol Augustín Roškováni (1859-1892), ktorý však už radšej využíval iné letné sídla v Radošine a v Močenku. Po tomto období sa už kaštiel prestal využívať ako letné sídlo nitrianskych biskupov. O biskupský majer sa naďalej staral správca so služobníctvom. Od konca 90. rokov 19. storočia až do roku 1917 bývala v kaštieli jedna mnohopočetná rodina. Ďalšia história biskupského kaštiela je neodmysliteľná od pôsobenia rehole redemtoristov v obci.

Juraj II. Selepčéni-Pohronec.

SzelepceniIniciátor výstavby  Biskupského kaštieľa v Kostolnej  ThDr. Juraj Pohronec-Slepčiansky alebo Juraj Selepčéni(maď. Szelepcsényi György, lat.Georgius Pohroncious Szelepcseny), (* 24.4.1595 Slepčany – † 11.1. 1685 Letovice) bol významnou osobnosťou slovenských dejín. Bol slovenský arcibiskup, uhorský primas a vicekráľ, filozof, právnik, diplomat, grafik a mediritec. Bol dieťaťom obyčajných poddaných, ktorých zavraždili Turci. Osvojili si ho príbuzní. Zásluhou kardinála Petra Pazmáňa študoval v rokoch 1627– 1634 v Ríme, býval v kolégiu Hungarico-Germanicu. Z dedinského pastiera sa postupne vypracoval na nitianskeho biskupa (1648 – 1660), kaločského arcibiskupa (od 1657) a neskôr na ostrihomského arcibiskupa a uhorského prímasa (1666). Angažoval sa v ochrane krajiny pred Turkami a oslobodení okupovaných kresťanských území. Ako vyslanec cisára Ferdinanda sa viackrát zúčastnil rokovaní s Turkami v Carihrade. Jeho zásluhou sa poľský kráľ Ján III. Sobieski zúčastnil bitky pri Viedni. Podporoval publikačnú činnosť Trnavske univerzity, výstavbu nových kostolov a pútnických miest.

Popri cirkevnej činnosti sa venoval aj výtvarnej tvorbe. Kreslil a rezal do dreva titulné obrazy na knihy. Vynikal ako znamenitý portrétista. Je zachovaný aj jeho autoportrét, na ktorom, okrem iného je vyryté: GEORGIUS SZELEPCHENY ARCHPP. STRIGON. PRIMAS HUNG. (ARCIEPPISCOPUS STRIGONIENSIS PRIMAS HUNGARIAE – arcibiskup ostrihomský, prímas Uhorska.)

Zomrel v Letoviciach na Morave, pochovaný bol v mariánskej bazilike Mariazelli v Rakúsku.

Zdroj Wikipédia.

 

Pamätník z vojny v roku 1848

pamatnikNa pamiatku bitky, ktorá sa uskutočnila 28. októbra 1848 pri Kostolnej, bol v roku 1875 zo zbierok občanov a príspevku župy, postavený pomník padlým vojakom. Je umiestnený pri križovatke cesty do Drietomy, hneď oproti hlavnému vstupu do kostola. Nachádza sa v ohradenom priestore a má štvorcový podstavec. Na ňom je osadený ihlanový obelisk s mramorovými reliéfmi bývalého štátneho znaku uhorského štátu. Na obelisku sú po stranách osadené biele mramorové tabule s nápismi v maďarskom a slovenskom jazyku a s letopočtom 1848. Slovenský text znie : “Na pamiatku v boji za slobodu a krajinu pri Kostolnej 28.10.1848 padlým vlastencom.“

Pred 1. svetovou vojnou bol pomník a priestranstvo okolo neho v starostlivosti vtedajšieho učiteľa Štefana Markoviča a žiakov tunajšej školy. Každý rok 15.marca bola pri pomníku veľká slávnosť, pri ktorej žiaci školy recitovali po maďarsky básne a rečnili tu i mnohí vzácni páni. Pomník bol v rokoch po 2. svetovej vojne zanedbaný. Rástla tam burina a v okolí bol neporiadok. V roku 1993 s iniciatívy vtredajšieho starosti obce Ing. Petra Pilku dostáva pomník a priestranstvo pri ňom novú tvár. Vojaci padlí v boji pri našej obci sú pochovaní na mieste kde stojí pomník a na miestnom cintoríne po pravej strane kostola.

Pamätná tabuľa Jaroslavovi Kroupovi

tabulaNa čelnej strane budovy materskej školy bola umiestnená pamätná tabuľa nášmu občanovi, partizánovi Jaroslavovi Kroupovi. Tabuľa bola odhalená 29. augusta 1971 pri príležitosti 27. výročia SNP. Slávnostného aktu sa zúčastnili pozvaní hostia, príbuzní a bývalí priatelia nebohého, mládež a množstvo ľudí z Kostolnej-Záriečia i okolia. Jaroslav Kroupa sa narodil 1. marca 1922 vo Vrbovom. Jeho rodičia boli chudobní a po prisťahovaní sa do našej obce sa živili príležitostnými prácami. Už v začiatkoch vojnového Slovenského štátu bolo jeho zmýšlanie protifašistické. Keď si viacerí mladí záložili v obci skautskú organizáciu, stal sa jej členom. Skauti boli rovnakého zmýšlania ako mladý Jaroslav. Keď začalo SNP, bol medzi prvými, ktorí si uvedomili kde je ich miesto. Odišiel do Povstania, aby aktívne bojoval preoti nemeckým fašistom a okupantom. Bojoval v oblasti Hornej Nitry, kde sa odohrávali kruté boje. Nebolo mu súdené dožiť sa krajšieho života v slobodnej vlasti. V bojoch proti nemeckým okupantom v oblasti Zemianskych Kostolian, v hrdinskom boji obetoval svoj mladý život. Padol dňa 18. septembra 1944 ako 22 ročný. V období rekonštrukcie fasády materskej školy v roku bola pamätná tabuľa premiestnená na budovu obecného úradu.

Pamiatky v obci

Mobilná aplikácia

Sledujte informácie z nášho webu v mobilnej aplikácii - V OBRAZE.
Voľne k stiahnutiu:

Projekty

        NPTOS

ESF

Dopady migračnej krízy na obec K-Z

Vybudovanie chodníka v obci Kostolná-Záriečie